Vojenský veterán Bratislava kapitána Jána Francisciho
Diskriminácia poberateľov starobných dôchodkov

Diskriminácia poberateľov starobných dôchodkov (dôchodkov za výsluhu rokov) považovaných za výsluhové dôchodky pri valorizácii zo strany MO SR, MV SR, MS SR a SIS.

                Súčasná spoločnosť je charakteristická prezieravým prístupom k našim starším spoluobčanom hraničiacim s ich diskrimináciou vo viacerých oblastiach ich zostávajúceho života. Výnimkou nie je ani postoj silových ministerstiev a ich orgánov sociálneho zabezpečenia (ako i Sociálnej poisťovne) voči našim najstarším kolegom, bývalým príslušníkom ozbrojených síl a ozbrojených a bezpečnostných zborov.

                Bývalým vojakom z povolania, ktorí ukončili službu s nárokom na starobný dôchodok do 1.5.1998 boli priznané starobné dôchodky podľa zákona č.100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení ako i bývalým príslušníkom, ktorí ukončili službu s nárokom na starobný dôchodok do 1.7.2002 boli takisto priznané starobné dôchodky podľa zákona č.100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Uvedeným bývalým vojakom a príslušníkom vznikol nárok na starobný dôchodok podľa §132 ods.1 zákona o sociálnom zabezpečení a pre výšku ich dôchodku boli zhodnotené všetky doby sociálneho zabezpečenia (služba a aj civilné doby).Po vzniku osobitného systému sa pôvodne priznané starobné dôchodky začali považovať za výsluhové dôchodky.

                Pokiaľ bola valorizácia týchto starobných dôchodkov považovaných za výsluhové dôchodky určená pevnou sumou alebo percentom z poberanej dávky nenastala žiadna diskriminácia týchto poberateľov dávok. Problém nastal, až keď “múdre hlavy” na silových ministerstvách vymysleli pre “zjednodušenie” zložitý model koeficientov a prepočtov pre potreby valorizácie.

                Podľa dôvodovej správy k zákonu č.153/2019 Z.z. sa výška zvýšenia výsluhového dôchodku začala viazať na kombináciu princípov solidarity a zásluhovosti. Toto však môže plne platiť len v prípade výsluhových dôchodkov, kde pri ich priznávaní bola relevantná len doba služobného pomeru. Preto je potrebné rozlišovať, či sa valorizuje výsluhový dôchodok alebo starobný dôchodok, ktorý sa za výsluhový dôchodok len považuje.

Pre naplnenie princípu zásluhovosti musia byť pre účely valorizácie zhodnotené aj doby civilného poistenia, pretože v opačnom prípade by tieto doby neboli pre zvýšenie dôchodku nijako zhodnotené (poberateľ starobného dôchodku považovaného za výsluhový dôchodok nemá nárok na starobný dôchodok od Sociálnej poisťovne).

                Pre “klasické” výsluhové dôchodky doba civilného poistenia nie je dobou rozhodnou pre zvyšovanie výsluhových dôchodkov ako i pre nárok a výšku výsluhového dôchodku. Táto doba civilného poistenia im bude zhodnotená vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia pri priznávaní starobného dôchodku Sociálnou poisťovňou.

                Ako sa už stalo pravidlom (ne)kompetentní funkcionári silových ministerstiev postupujú diskriminačne pri tvorbe a realizácii právnych predpisov v sociálnom zabezpečení (čo potvrdzuje aj tu komentovaný prístup k poberateľom starobných dôchodkov považovaných za výsluhové dôchodky pri valorizácii ich dávok). Títo funkcionári (s množstvom titulov často právnických a ovládajúci cudzie jazyky) nie sú schopní sa vcítiť do potrieb a postavenia výsluhových dôchodcov, často v minulosti prijímali rozhodnutia od stola, ktoré museli neskôr korigovať.

                Výklad právnej normy musí byť v súlade s Ústavou SR. Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona. Nerozlišovaním výsluhových dôchodkov a starobných dôchodkov považovaných za výsluhové dôchodky pri ich valorizácii podľa mňa dochádza k diskriminácii našich najstarších kolegov vo vzťahu k iným starobným dôchodcom, ktorým je valorizácia dôchodkov vypočítaná zo sumy ich starobného dôchodku, pri výpočte ktorej je zhodnotená celá doba ich zamestnania.

 

Tisíce našich najstarších kolegov, ešte žijúcich (poberateľov starobných dôchodkov považovaných za výsluhové dôchodky) sú pri valorizácii poberaných dávok “okrádaní” silovými ministerstvami. Nie je to nič nové, nakoľko v tejto spoločnosti je to trend, na ktorí doplácajú starí, chorí a chudobní (väčšina našich najstarších kolegov).

                Som rád, že obdobne uvažuje aj Najvyšší súd SR, ktorí v tomto roku rozhodol vo veci valorizácie v prospech poberateľa starobného dôchodku považovaného za výsluhový dôchodok s tým, že pri výpočte valorizácie poberanej dávky považovanej za výsluhový dôchodok sa musí okrem doby služby započítať aj doba civilného poistenia. Iný postup by bol v rozpore s Ústavou SR a diskrimináciou.

Takže nič nebráni, aby poberatelia starobných dôchodkov považovaných za výsluhové dôchodky požadovali od orgánov sociálneho zabezpečenia silových ministerstiev a VÚSZ valorizáciu za celú dobu, za ktorú im bol priznaný pôvodný starobný dôchodok.

 

Autor komentára pôsobí ako odborný konzultant pre Advokátsku kanceláriu JUDr. Július Jánošík v Bratislave a komentár odráža jeho osobný názor na spôsob valorizácie podporený judikatúrou NS SR.

 

 

Aj vy ste Vojenský veterán? Povedzte nám o tom