Prvý slovenský vojenský veterán-kapitán Francisci

Publikované 10. novembra 2015 | Autor Dr. Jaroslav Junek

V roku, keď si pripomíname významné jubileum Ľ. Štúra a udalosti spojené s národno-oslobodzovacím zápasom Slovákov za svoju svojbytnosť v rokoch 1848-49, je vhodné si pripomínať aj vojenské tradície a vojenské osobnosti, ktoré sú spájané s touto revolučnou dobou. V tejto revolučnej dobe sa zrodila prvá slovenská armáda a jej dôstojnícky zbor.

Stalo sa priam kultom uvádzať si k názvom spolkom a občianskych združení názov generál M. R. Štefánik, po roku 1989 sa však objavujú mená pilotov a výsadkárov, ktorí nikdy neboli generálmi a maršalmi a dovtedy o nich nikto takmer nič nevedel a napriek tomu sa k nim hlásime (napr. Gabčík). Namiesto toho, aby sme si pripomínali aj ďalšie vojenské osobnosti bojíme sa hlásiť k nejakým kapitánom slovenského dobrovoľníckeho zboru, aj keď boli ich kvality vysoko oceňované samotným cisárom a vojsko pod ich velením patrilo k najlepším jednotkám cisárskej armády, a ich mená sa hlboko vryli no histórie boja Slovákov za svojprávnosť a národnú slobodu.

K najlepším patril aj kapitán Ján Francisci, rodák z Hnúšte, vynikajúci veliteľ a národovec. Jeho kariéra od kapitána národnej gardy končila vo funkcii veliteľa práporu slávnostne rozpusteného slovenského dobrovoľníckeho zboru pred dnešným Úradom vlády Slovenskej republiky 21. novembra 1849, kde je umiestnená aj pamätná tabuľa. Jeho podobizeň poznáme z obrazu maliara Bohúňa. Sme presvedčení, že pokiaľ sa chceme hlásiť a rozvíjať vojenské tradície slovenského národa, je nutné sa hlásiť aj k našim slovenským kapitánom a najmä Franciscimu, ktorí boli nielen veliteľmi prvej armády Slovákov, ale po rozpustení (spôsob ako boli prepustení zo služby) aj prvými slovenskými vojenskými veteránmi či vyslúžilcami.