Príhovor MO SR Ing. Petra Gajdoša

“Vojnový krvavý dážď postupne začal prenikať aj do trhlín vo vnútri človeka mimo vojnových zákopov, aby tam zamrzol a popri narušených sociálnych základoch roztrhal aj morálne základy dediny, budované a potvrdzované životom mnohých predchádzajúcich generácií.”

Vážení vojnoví veteráni,

vážený pán predseda Výboru Národnej rady SR pre obranu a bezpečnosť,

vážení predstavitelia diplomatického zboru,

dámy a páni,

ctení hostia,

dovolil som si začať krátkym úryvkom vystihujúcim azda najznámejšie slovenské dielo o 1. svetovej vojne. Milo Urban v románe Živý bič veľmi autenticky opísal krutosť a zvrátenosť vojny v jej najhlbšej podstate. A kto by čo i len náznakom pochyboval o tom, že ako kyselina rozožerie úplne všetko od základov, odporúčam mu prostredníctvom tejto knihy nahliadnuť do životov jednoduchých dedinčanov, ktorí jej trpkosť okúsili a navždy ňou zostali poznačení.

Prečo to spomínam? Žiaľ, priami svedkovia 1. svetovej vojny už nie sú medzi nami a niekedy sa zdá, akoby sme my ľudia mali s odstupom času tendenciu bagatelizovať to, čo sa nás už priamo netýka. Veď ako inak si môžeme vysvetliť, že po Veľkej vojne sa nepoučiteľné národy opäť nedokázali dohodnúť a vypukol ďalší ešte ničivejší konflikt opäť svetových rozmerov. A ak by sme dnes, 100 rokov od skončenia 1. svetovej vojny tvrdili, že toto sa už zopakovať nemôže, bola by to z našej strany obrovská trúfalosť. Veď sotva dokážeme vzdať patričnú úctu staručkým veteránom a už svet plodí státisíce tých novodobých – na celom svete. Konflikty v Afganistane, v Iraku, na Blízkom Východe a v mnohých ďalších krajinách sú dôkazom toho, že mier nie je samozrejmosťou a nie každý národ má to šťastie ako my, že naše deti a vnúčatá poznajú vojnu už iba z učebníc dejepisu, filmov, alebo v tom horšom prípade z videohier.

Zlo plodí iba ďalšie zlo. A ak si niekto myslí, že ak na to mladú generáciu dostatočne neupozorníme, ak nedáme dôraz na to, že mier a sloboda nie sú samozrejmosťou, môže sa svet ešte škaredo popáliť. A o následkoch prípadného globálneho konfliktu, v dobe, kedy rinčanie zbraní na frontoch môžu vystriedať účinky jadrových, biologických, či chemických zbraní netreba vlastne ani hovoriť…

Som preto veľmi rád, že sme sa tu dnes opäť stretli, aby sme  svojou účasťou potvrdili, že skutočne NEZABÚDAME. A aby sme spoločne vzdali hold tým, ktorí položili svoje životy v boji za mier a slobodu. A zároveň vzdali úctu každému jednému vojnovému veteránovi, ktorý kedy okúsil vojnové besnenie bez istoty návratu k svojim blízkym. Verím, že tisícky červených makov, ktoré sú symbolom vojnových veteránov, prinútia k zamysleniu nad tým, že 11. 11. 1918 o 11. hodine a 11. minúte sa skončila nezmyselná Veľká vojna, ktorá nenávratne zasiahla osudy aj ich predkov.

Česť pamiatke všetkým hrdinom a vojnovým veteránom, ktorí bojovali aj za náš život v pokoji a v mieri.

Ďakujem!

Príhovor predsedu o. z. Vojenský veterán Bratislava plk. v. v. Ing. Ladislava Ballu

Vážený pán minister obrany SR

Vážený pán predseda výboru NR pre obranu a bezpečnosť, vážení prítomní.

Pred dvoma týždňami sme si pripomenuli sté výročie vzniku Československej republiky, ako jeden z najvýznamnejších výsledkov 1. svetovej vojny, ktorú často nazývame aj ako „Veľká vojna“.

Táto vojna sa začala 28. júla.1914 a mala trvať podľa vojenských plánovačov všetkých zúčastnených strán len krátku dobu, niekoľko týždňov prípadne mesiacov. Žiaľ, nestalo sa … Trvala viac než štyri roky a priniesla pre bojujúcich vojakov a obyvateľstvo do tej doby nevídané útrapy.

Po štyroch rokoch nepredstaviteľných stratách usúdilo nemecké vojenské velenie, že už nie sú schopní viesť ďalej vojenské operácie a navrhli politickému vedeniu uzavretie prímeria.

A tak 11. novembra 1918, o 11 hodine 11 minúte, presne pred sto rokmi v železničnom vagóne, v lese pri francúzskom meste COMPIÈGNE, predstavitelia Nemecka podpísali prímerie pred prítomnými britskými a francúzskymi zástupcami DOHODY. Čo sa prakticky rovnalo kapitulácii cisárskeho Nemecka.

Následne boli ukončené bojové operácie nielen v Európe a na Blízkom východe, ale aj v Afrike a na oceánoch. Na bojiskách zavládol pokoj a mier a na tvárach vojakov na obidvoch znepriatelených strán slzy sa objavili radosti a šťastia … že sa tejto chvíle dožili.

Nepodarilo sa to ale takmer 10 miliónom vojakov zo 65 miliónov zmobilizovaných…

Medzi nimi bolo aj tu pochovaných 331 synov dvanástych národov a národností. Česi, Slováci, Nemci, Rakúšania, Maďari, Rumuni, Rusi, Poliaci, vojaci juhoslovanských národností, Taliani ale aj neznámi…

A preto je od roku 1954 11. november dňom vojnových veteránov.

Ako sa ukázalo, ľudia z hrôz Veľkej vojny sa nepoučili … veď o dve desaťročia neskôr vypukla ďalšia svetová vojna opäť v Európe a ďalšie vojnové konflikty po celom svete.

Naše občianske združenie VVB si kladie za cieľ okrem upevňovania jednoty veliteľského zboru, podpory OS, výchovy mládeže k vlastenectvu, rozvíjanie priateľstva medzi národmi aj uctievanie pamiatky všetkých padlých vojakov vo všetkých vojnách.

Preto sme boli ako iniciátormi organizovať pietny akt pred siedmimi rokmi na Vojnovom cintoríne v Kopčanoch a potom začala spolupráca s MO SR. Dnes sa už rozrástol na významnú celospoločenskú udalosť. Čo nás, samozrejme teší. Týmto sa chcem poďakovať MO za organizačnú i materiálnu podporu, ktorú nám poskytuje pre dôstojný priebeh tohto pietneho aktu.

Sto rokov je dlhý čas, ale v živote ľudstva a človeka zvlášť len kvapka v mori … veríme, že sa tu ľudia opäť stretnú nielen o rok, ale aj o ďalších 100 rokov…

Oslávme preto spoločne Deň vojnových veteránov ich symbolom – ČERVENÝMI MAKMI, položme ich k ľubovoľným krížom aj s kahančekmi, v ktorých žiari svetlo mieru. Spomínajme a nezabúdajme, lebo oni si zaslúžia našu úctu…

Ďakujem za pozornosť