Odborné stanovisko vydané podľa § 1 ods. 2 písm. f) zákona č. 308/1993 Z. z. o zriadení
Slovenského národného strediska pre ľudské práva v znení neskorších predpisov
Slovenskému národnému stredisku pre ľudské práva (ďalej ako „Stredisko“) ste dňa
5. septembra 2022 doručili podnet, v ktorom sa na Stredisko obraciate vo veci diskriminačného
konania Sociálnej poisťovne – ústredie.
V zmysle § 1 ods. 2 písm. f) zákona o zriadení Strediska1, Stredisko vydáva odborné
stanoviská vo veciach dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania podľa antidiskriminačného
zákona.2 Stredisko vydáva v predmetnej veci nasledovné odborné stanovisko.
Skutkový stav
Vo Vašom podnete uvádzate, že ste poberateľom výsluhového príspevku priznaného podľa
zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej
služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, ktorý sa od
1. júla 2002 považuje pre účely zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov
a vojakov (ďalej ako „zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov“) za výsluhový
dôchodok. Po dosiahnutí dôchodkového veku ste si u organizačnej zložky Sociálnej poisťovne –
ústredie, uplatnili nárok na priznanie starobného dôchodku neformálnou písomnou žiadosťou,
ktorú Sociálna poisťovňa – ústredie zamietla s tým, že dôchodkový vek ste dosiahli 11. apríla
2019, ale nesplnili ste podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na
vznik nároku na starobný dôchodok.
V zmysle Vášho podnetu ste proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne – ústredie podali
odvolanie, ktoré generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne – ústredie v celom rozsahu zamietol
a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Boli ste preto nútený podať správnu žalobu na Krajský súd
v Prešove, ktorou sa domáhate zrušenia nezákonných a zároveň diskriminačných rozhodnutí.
Stredisko žiadate o odborné stanovisko k rozhodovacej praxi Sociálnej poisťovne –
ústredie v konaniach o priznanie starobných dôchodkov v prípadoch, keď sú žiadateľmi výsluhoví
dôchodcovia (bývalí príslušníci bezpečnostných zložiek).
1 Zákon č. 308/1993 Z .z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva v znení neskorších predpisov.
2 Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako ,,antidiskriminačný zákon“) v znení neskorších predpisov.

2
Postup Strediska vo veci
Stredisko sa vo veci Vášho podnetu listom obrátilo dňa 7. septembra 2022 na Sociálnu
poisťovňu – ústredie a tiež na Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Dňa 10. októbra
2022 boli Stredisku doručené vyjadrenie uvedených inštitúcií.
V zmysle odpovede Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR (ďalej ako
„ministerstvo“) zo dňa 28. septembra 2022 ministerstvo v záujme riešiť zosúladenie gramatického
textu zákona o sociálnom poistení s ustálenou judikatúrou súdov Slovenskej republiky a z nej
odvodenou aplikačnou praxou Sociálnej poisťovne predložilo do legislatívneho procesu návrh
právnej úpravy, ktorá ustanovuje podmienky nároku uvedenej skupiny poistencov na starobný
dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok, a tým súčasne aj nárok na
pozostalostné dávky po týchto poistencoch. Uvedený návrh právnej úpravy však nebol
akceptovaný poslancami Národnej rady Slovenskej republiky za stranu SaS a bol pozmeňovacím
návrhom z návrhu novely vypustený.3
V záujme už uvedeného cieľa ministerstvo opätovne zaradilo uvedený návrh právnej
úpravy do najbližšej pripravovanej novely zákona o sociálnom poistení. Konečný výsledok bude
závislý od rozhodnutia pléna Národnej rady Slovenskej republiky.
V zmysle odpovede Sociálnej poisťovne – ústredie (ďalej ako „Sociálna poisťovňa“) zo
dňa 5. októbra 2022 sa na Sociálnu poisťovňu vzhľadom na právny názor súdov Slovenskej
republiky začali obracať aj poistenci, ktorí nespĺňajú podmienky zníženia dôchodkového veku
a žiadajú na účely nároku na dôchodok a určenie jeho sumy zohľadniť aj obdobie výkonu služby
policajta a profesionálneho vojaka. Sociálna poisťovňa v týchto konaniach obdobie výkonu služby
zohľadňuje na základe prípadného rozhodnutia súdu v konkrétnom konaní. Súdy Slovenskej
republiky pritom v rozhodnutiach dlhodobo poukazujú na potrebu prijatia komplexnej
legislatívnej úpravy tejto problematiky (napríklad Najvyšší súd SR v rozsudku č. 9So/23/2016
z 31. januára 2148 a č. 9So/108/2015 z 28. februára 2017, Najvyšší správny súd SR v rozsudku
č. 9Sk/1/2021 z 27. júna 2022 a Ústavný súd SR v náleze č. PL. ÚS 16/2017 z 13. februára 2019).
V súčasnosti Sociálna poisťovňa postupuje podľa účinného znenia zákona o sociálnom
poistení, zohľadňujúc právny názor Najvyššieho súdu SR. Vnútorným predpisom upravujúcim
postup zamestnancov Sociálnej poisťovne v súvislosti s posudzovaním nároku na dôchodok
dotknutých poistencov je metodické usmernenie Sociálnej poisťovne č. 16/2013 „Postup
organizačných zložiek Sociálnej poisťovne v konaní o dôchodkovej dávke poistenca, ktorý
3 Bližšie pozri: Program 60. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Dostupný online na:
https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=8&ID=760

3
vykonával zamestnanie v služobnom pomere vo funkcii zaradenej do I. a/alebo II. kategórie“. Iné
vnútorné predpisy Sociálnej poisťovne túto problematiku neupravujú.
Verejná ochrankyňa práv v Správe o činnosti verejného ochrancu práv za rok 20204
uvádza, že v správe o činnosti za rok 2018 a za rok 2019 opakovane upozorňovala na mnohé
nedostatky súvisiace s osobitným systémom sociálneho zabezpečenia policajtov a profesionálnych
vojakov. Jedným z najzávažnejších zistení je existencia nejednoznačnej právnej úpravy
spôsobujúca nejasnosti v tom, ktorý orgán verejnej správy je príslušný na rozhodnutie o nároku
príslušníkov zborov na dôchodkovú dávku za doby poistenia získané v civilnom zamestnaní.
Verejná ochrankyňa práv poukázala aj na existenciu rozdielnych prípadov, v ktorých otázky
príslušnosti buď súdy ešte neposudzovali, alebo ich posudzovali rozdielne. Dôsledkom tohto
nedostatku je existencia osôb, ktoré nedokážu realizovať svoje základné právo na primerané
hmotné zabezpečenia v starobe. Verejná ochrankyňa práv vyzdvihla prístup Najvyššieho súdu SR,
ktorý poskytol odpoveď na nejednoznačnú prax správnych súdov zjednocujúcim stanoviskom Snj
24/2020 zo dňa 17. júna 2020.
Právne posúdenie z pohľadu antidiskriminačnej legislatívy
Antidiskriminačný zákon5 je prierezovým právnym predpisom, ktorý upravuje
uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania. Na to, aby určité správanie, konanie alebo
opomenutie bolo porušením zákazu diskriminácie, musí dôjsť ku kumulatívnej identifikácii tzv.
definičných znakov diskriminácie, ktorými sú chránená oblasť6, forma7 a dôvod
diskriminácie.8 Výlučne v prípade, ak sú naplnené všetky definičné znaky diskriminácie a tieto
znaky sú vo vzťahu vzájomnej podmienenosti, možno prijať dôvodný záver o porušení zákazu
diskriminácie.
4 Správa o činnosti verejného ochrancu práv za rok 2020. Dostupná online na: https://vop.gov.sk/vyrocne–spravy/
5 Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako ,,antidiskriminačný zákon“) v znení neskorších predpisov.
6 Podľa § 3 ods. 1 antidiskriminačného zákona je každý povinný dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania v oblasti
pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahov, sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, poskytovania
tovarov a služieb a vo vzdelávaní.
7 Podľa § 2a ods. 1 diskriminácia je priama diskriminácia, nepriama diskriminácia, obťažovanie, sexuálne
obťažovanie a neoprávnený postih; diskriminácia je aj pokyn na diskrimináciu a nabádanie na diskrimináciu.
8 Podľa § 2 ods. 1 antidiskriminačného zákona dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze
diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej
skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka,
politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo
z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.

4
Stredisko v roku 2020 vydalo v obdobnej právnej veci odborné stanovisko9, ktorého
právne posúdenie a závery sú aplikovateľné aj na posudzovaný prípad.
V zmysle už uvedeného odborného stanoviska rozhodovanie Sociálnej poisťovne
o výške starobného dôchodku patrí pod antidiskriminačným normatívom chránenú oblasť
sociálneho zabezpečenia. Oblasť sociálneho zabezpečenia zahŕňa širokú škálu rôznorodých
právnych vzťahov a spadajú pod ňu aj dôchodkové systémy.
Antidiskriminačný zákon v § 2 ods. 1 uvádza dôvody zákazu diskriminácie. Výpočet
zakázaných dôvodov diskriminácie v antidiskriminačnom zákone je demonštratívny, a preto ako
chránené dôvody diskriminácie prichádzajú do úvahy aj ďalšie dôvody subsumované pod pojem
iné postavenie. Podľa právneho názoru Strediska, poberanie dôchodku z osobitného systému
sociálneho poistenia možno subsumovať pod chránený dôvod iného postavenia, a to z dôvodu
toho, že de facto ide o právny status dotknutej osoby. Osobitosť nárokov podľa zákona
o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov by mala spočívať v zohľadnení špecifík služby
v ozbrojených zložkách, nie v umožnení rozdielneho zaobchádzania pre túto službu.
Treťou hmotnoprávnou podmienkou je forma diskriminácie. V posudzovanom prípade
možno uvažovať nad nepriamou diskrimináciou. Nepriama diskriminácia je v zmysle § 2a ods. 3
antidiskriminačného zákona navonok neutrálny predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré
znevýhodňujú alebo by mohli znevýhodňovať osobu v porovnaní s inou osobou; nepriama
diskriminácia nie je, ak takýto predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax sú objektívne odôvodnené
sledovaním oprávneného záujmu a sú primerané a nevyhnutné na dosiahnutie takého záujmu.
Je zrejmé, že postup Sociálnej poisťovne, pri ktorom nezhodnocuje vo všeobecnom
systéme sociálneho poistenia obdobie výkonu služby príslušníkov zborov, sa v podstate týka len
policajtov a vojakov, čo indikuje formu diskriminácie. Postup Sociálnej poisťovne síce pôsobí
navonok neutrálne, avšak diskriminuje vo svojich dôsledkoch, keďže je fakticky
nepriaznivejší pre poberateľov dôchodkov z osobitného systému sociálneho poistenia,
konkr. príslušníkov zborov. Nepriama diskriminácia je postavená na skupinovom princípe,
najmä z pohľadu, že prítomnosť nepriamej diskriminácie sa dá identifikovať na základe
negatívneho dopadu určitých navonok neutrálne nastavených kritérií alebo pravidiel na určitú
skupinu – v danom prípade na tzv. policajných výsluhových dôchodcov. O uvedenom svedčia aj
desiatky rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týkajúce sa žiadateľov, ktorým
vznikol súbeh zákonných nárokov na dávky v starobe.10
9 Bližšie pozri: Stret všeobecného a osobitného systému sociálneho poistenia. Dostupné online na: 2020-10-Odborne–
stanovisko-stret-vseobecneho–a–osobitneho-systemu-socialneho.pdf (snslp.sk)
10 Napríklad: Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. februára 2020, sp. zn. 9 Sk/9/2019, Rozsudok Najvyššieho súdu
SR z 27. januára 2010, sp. zn. 4 So 11/2019, Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. mája 2006, sp. zn. 1 Sdo 20/2006,
Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. februára 2020, Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 15. augusta 2011, sp. zn. 7
So/138/2011.

5
Podľa právneho názoru Strediska, výsluhový dôchodca má, po vzniku nároku na
starobný dôchodok, právo na rovnaké zaobchádzanie ako tí poistenci, ktorým je starobný
dôchodok poskytovaný len z jedného systému sociálneho zabezpečenia, resp. poistenia.
Nemožno akceptovať postup Sociálnej poisťovne, ktorým rozdielne zaobchádza s poistencom
iného systému sociálneho zabezpečenia tým, že pre výpočet dôchodku mu určitú dobu
zamestnania nehodnotí vôbec.
Záver
Stredisko, ako národný antidiskriminačný orgán konštatuje, že postup Sociálnej poisťovne,
pri ktorom nezhodnocuje vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia obdobie výkonu služby
príslušníkov zborov, ktoré pre výšku výsluhového dôchodku hodnotiť nemožno, keďže nezaložilo
nárok na výsluhový dôchodok alebo nemalo vplyv na jeho výšku, predstavuje nepriamu
diskrimináciu v oblasti sociálneho zabezpečenia z dôvodu iného postavenia.
S pozdravom
P h D r . S i l v i a P o r u b ä n o v á
výkonná riaditeľk