Dňa 11. novembra 1918 o 11:11 hodine podpísal maršál Foché v železničnom vagóne v lese pri Compiégne vo Francúzsku prímerie s porazeným cisárskym Nemeckom. Týmto prímerím bolo prakticky dohodnuté ukončenie 1. svetovej vojny – najväčšej a najstrašnejšej, vojny, akú do tej doby ľudstvo spoznalo. Dátum 11. november sa stal na pamiatkou obetiam vojny v demokratických zemiach Európy, v USA a Kanade „Dňom vojnových veteránov“.
11. november iniciovalo Francúzsko v roku 1919 ako Deň padlých a Deň prímeria. Behom krátkej doby sa spomienka na padlých rozšírila aj v Severnej Amerike ako Deň spomienok a Deň veteránov – v Kanade už ako „Remembrance Day“ na počesť vojakov padlých v oboch svetových vojnách – symbolom 11. novembra sa stal vlčí mak, ktorého papierový kvet si pripínajú ľudia na odev ako spomienku na padlých vojakov.
Bohužiaľ vzhľadom k epidemiologickej situácii a nariadeniam vlády SR, keď zhromažďovanie viac než 6 osôb je zakázané a okrem toho platí aj zákaz vychádzania, sme pietny akt neorganizovali s MO SR obvyklým spôsobom a ani našich členov sme nevyzývali k účasti.
Preto naši členovia sa len v obmedzenom počte zúčastnili pietnej spomienky na vojenskom cintoríne v Petržalke – Kopčany.
Pietna spomienka bola vykonaná obmedzene pri dodržaní všetkých hygienických nariadení kompetentných orgánov. Napriek tomu sme radi, že sme sa stretli na cintoríne aj s členmi iných občianskych združení, ale aj so zástupcami MO SR.
Pietna spomienka prebehla za typického jesenného počasia. Veríme, že budúci rok si pripomenieme túto udalosť už takým spôsobom, akú si táto udalosť zaslúži.
Ďakujeme všetkým účastníkom, ktorí sa zúčastnili pietnej spomienky.
Symbolom tohto dňa je červený kvet poľného maku z Flanderských polí. Je to spomienka na báseň kanadského lekára účastníka Prvej svetovej vojny, ktorú napísal po bitke pri belgickom mestečku Ypres v roku 1915, kde zahynuli tisíce vojakov. Tu je úryvok z tejto básne:
Na poliach flámskych kvitnú maky divé
rad za radom lemujú biele kríže clivé.
Tu ležíme.
My už však nevstaneme
a je to možno zdanie,
že včera ešte žili sme
a teraz len ticho ležíme
na tejto flámskej pláni.
Len divé maky červené
ďalej rastú na poliach flámskych.
Vznikla tradícia zdobiť účastníkov tejto spomienky kvetom poľného maku.
Druhým symbolom tohto dňa je „Zvon mieru.“ V severnom Taliansku pri mestečku Rovereto sa počas 1. Svetovej vojny odohrali kruté boje s veľkým množstvom padlých. Na návrh miestneho katolíckeho farára Dona Rosaro zhotovili z roztavených zbraní a mosadzných nábojníc, ktoré zozbierali na okolitých bojiskách, 22 tonový zvon, ktorý umiestnili na návrší nad mestečkom Rovereto. Zvon bol najskôr zavesený na drevenom ráme, ale od roku 1965 zvon nesú oceľové piliere, ktoré boli vyhotovené z peňažných darov 114 štátov sveta. V okolí stojí 114 stožiarov s vlajkami týchto štátov.
Tento Zvon mieru sa každý rok 11. novembra o 11 h 11 min rozozvučí na 5 minút. K jeho hlasu sa pripájajú hlasy mnohých zvonov po celom svete, pridal sa aj hlas nášho zvona.
Tretím symbolom tohto dňa sú plamienky sviečok, zapálené na hroboch padlých vojakov. Plamienky týchto sviečok okrem pamiatky na padlých nech nám svietia na ceste k mieru a porozumeniu medzi národmi.
V súčasnom období si aj v Slovenskej republike pripomíname Deň vojnových veteránov najmä preto, že v 1. svetovej vojne bojovali aj Slováci. V severnom Taliansku bojovali Slováci na oboch stranách frontu. Jednak v Rakúsko-uhorskej armáde, ale aj na strane Talianska ako dobrovoľníci v radoch Česko-slovenských legionárov. Pri mestečku Rovereto v krutých bojoch boli na oboch stranách veľké straty na životoch. Dobrovoľníci – legionári mali také veľké počty obetí, že si tam na nich dodnes s úctou spomínajú a v miestnom múzeu vojny majú legionári samostatnú expozíciu.
Pri tejto príležitosti sa natíska myšlienka o nezmyselnosti vojen, o množstve vo vojnách zmarených životov ale aj o obrovských hmotných škodách. Dnes je 102 rokov od skončenia 1. svetovej vojny, ale vojny sa v rôznych častiach sveta s menšími prestávkami a pod rôznymi zámienkami vedú stále. Zámienkou začatia hroznej 2. svetovej vojny, ktorá trvala 6 rokov a priniesla viac obetí a viac skazy, ako tá Prvá, zámienkou bol „životný priestor“ pre nemecký národ. Okrem iného výroba a predaj zbraní je tak výnosný obchod, že sa ho nedá zastaviť. A tak vojny pokračujú.
Text a foto J.Kayser, I. Kvačkaj+
4 Comments
Ďakujem Rade VVB, že prišli vzdať úctu vojnovým veteránom.
Milan, vojnoví veteráni si zaslúžia aj kvalitný a bezchybný materiál, s bezchybnými fotografiami. Z mojich pripomienok sa opravila, myslím, len jedna. Prečo sa neopravili aj ďalšie, písanie veľkých a malých písmen a hlavne – fotografie bez hláv. Ja to nechápem, ako aj to, že nie sú uverejnené mená autorov fotografií. Žiadam to opraviť a doplniť, ak chceme mať reprezentatívnu webovú stránku.
Prečítal som si príspevok o 102. výročí ukončenia prvej svetovej vojny a o uctení si pamiatky padlých 331 vojakov 12 národov a národ-ností na jedinom Vojnovom cintoríne v Bratislave – PETRŽALKA – KOPČANY , hneď vedľa bunkra a priestoru, kde Miroslav Košírer vybudo-val areál, pripomínajúci históriu bojov nielen v Petržalke. A nielen bojov… Slávnostného aktu v skromnejších podmienkach oproti nedáv-nej minulosti sa zúčastnili 3 občianske združenia a zástupcovia MO SR – sekcia ľudských zdrojov. Žiaľ, na rozdiel od stránky Cechu puš-károv a delostrelcov v Bratislave a môjho FB sa v tomto materiály spomenuli len jednou vetou – myslím si, že stálo za to, aby ste ich boli vymenovali aj na stránke Vojenského veterána Bratislava – objektívnosť a úplnosť informácie. Všetci si to určite zaslúžia. Autorovi odpo-rúčam prečítať si po sebe napísaný materiál s dôrazom na písanie veľkých a malých písmen, ako aj uverejnenie času podpisu. A keď sa menuje francúzsky maršál, tak bolo potrebné napísať, že zastupoval SPOJENCOV DOHODY pri podpise dokumentov o ukončení vojny a kapitulácii cisárskeho Nemecka. Spomeniem ďalej fotografie – kto ich uverejňoval, keď asi 4 sú bez hláv účastníkov slávnostného aktu. To nikomu nevadí? Veď to dehonestuje samotný materiál…Nehovoriac o tom, že som poslal fotografie vojaka 2. JAZDECKÉHO PLUKU SIBÍRSKEHO s puškou pri centrálnom kríži cintorína – určite odporúčam dve fotografie uverejniť, keďže on a jeho kolega s kyticou sú členovia občianskeho združenia VVB. Zase úplnosť informácie zo slávnostného aktu, ktorý bol ústrednou myšlienkou našich účastí. Žiadam o uverejnenie mien autorov fotografií. To sa vždy robilo a malo by sa to robiť aj naďalej. Je to súčasťou materiálu, ak sú uverej-nené aj fotografie. A tie fotografie bez hláv, len s trupmi, vymeniť za fotografie aj s hlavami účastníkov. Už len z úcty k nim. Čo sme tam boli, vieme o koho ide. A na úplný záver – v materiály chýba zásadný fakt, že kladenie vencov a kytíc bolo tohto roku po 1 0 k r á t . . . Jubileum, na ktoré sa nemalo zabudnúť spomenúť a uviesť tento fakt v texte. Napadá ma otázka, prečo asi … Odpoveď poznám a radšej ju nenapíšem. Takže je lepšie uviesť viac faktov z udalosti, ako siahodlhý text s formálnymi, ale aj nepríjemnými chybami.
Ďakujem za realizovanie pripomienok, môžeme byť hrdí na materiál.
Comments are closed.