Dňa 11. novembra 1918 o 11:11 hodine podpísal maršál Foché v železničnom vagóne v lese pri Compiégne vo Francúzsku prímerie s porazeným cisárskym Nemeckom. Týmto prímerím bolo prakticky dohodnuté ukončenie 1. svetovej vojny – najväčšej a najstrašnejšej, vojny, akú do tej doby ľudstvo spoznalo. Dátum 11. november sa stal na pamiatkou obetiam vojny v demokratických zemiach Európy, v USA a Kanade „Dňom vojnových veteránov“.

11. november iniciovalo Francúzsko v roku 1919 ako Deň padlých a Deň prímeria. Behom krátkej doby sa spomienka na padlých rozšírila aj v Severnej Amerike ako Deň spomienok a Deň veteránov – v Kanade už ako „Remembrance Day“ na počesť vojakov padlých v oboch svetových vojnách – symbolom 11. novembra sa stal vlčí mak, ktorého papierový kvet si pripínajú ľudia na odev ako spomienku na padlých vojakov.

Bohužiaľ vzhľadom k epidemiologickej situácii a nariadeniam vlády SR, keď zhromažďovanie viac než 6 osôb je zakázané a okrem toho platí aj zákaz vychádzania, sme pietny akt neorganizovali s MO SR obvyklým spôsobom a ani našich členov sme nevyzývali k účasti.

Preto naši členovia sa len v obmedzenom počte zúčastnili pietnej spomienky na vojenskom cintoríne v Petržalke – Kopčany.

Pietna spomienka bola vykonaná obmedzene pri dodržaní všetkých hygienických nariadení kompetentných orgánov. Napriek tomu sme radi, že sme sa stretli na cintoríne aj s členmi iných občianskych združení, ale aj so zástupcami MO SR.

Pietna spomienka prebehla za typického jesenného počasia. Veríme, že budúci rok si pripomenieme túto udalosť už takým spôsobom, akú si táto udalosť zaslúži.

Ďakujeme všetkým účastníkom, ktorí sa zúčastnili pietnej spomienky.

Symbolom tohto dňa je červený kvet poľného maku z Flanderských polí. Je to spomienka na báseň kanadského lekára účastníka Prvej svetovej vojny, ktorú napísal po bitke pri belgickom mestečku Ypres v roku 1915, kde zahynuli tisíce vojakov. Tu je úryvok z tejto básne:

Na poliach flámskych kvitnú maky divé

rad za radom lemujú biele kríže clivé.

Tu ležíme.

My už však nevstaneme

a je to možno zdanie,

že včera ešte žili sme

a teraz len ticho ležíme

na tejto flámskej pláni.

Len divé maky červené

ďalej rastú na poliach flámskych.

Vznikla tradícia zdobiť účastníkov tejto spomienky kvetom poľného maku.

Druhým symbolom tohto dňa je „Zvon mieru.“ V severnom Taliansku pri mestečku Rovereto sa počas 1. Svetovej vojny odohrali kruté boje s veľkým množstvom padlých. Na návrh miestneho katolíckeho farára Dona Rosaro zhotovili z roztavených zbraní a mosadzných nábojníc, ktoré zozbierali na okolitých bojiskách, 22  tonový zvon, ktorý umiestnili na návrší nad mestečkom Rovereto. Zvon bol najskôr zavesený na drevenom ráme, ale od  roku 1965 zvon nesú oceľové piliere, ktoré boli vyhotovené z peňažných darov 114 štátov sveta. V okolí stojí 114 stožiarov s vlajkami týchto štátov.

Tento Zvon mieru sa každý rok 11. novembra o 11 h 11 min rozozvučí na 5 minút. K jeho hlasu sa pripájajú hlasy mnohých zvonov po celom svete, pridal sa aj hlas nášho zvona.

Tretím symbolom tohto dňa sú plamienky sviečok, zapálené na hroboch padlých vojakov. Plamienky týchto sviečok okrem pamiatky na padlých nech nám svietia na ceste k mieru a porozumeniu medzi národmi.

V súčasnom období si aj v Slovenskej republike pripomíname Deň vojnových veteránov najmä preto, že v 1. svetovej vojne bojovali aj Slováci. V severnom Taliansku bojovali Slováci na oboch stranách frontu. Jednak v  Rakúsko-uhorskej armáde, ale aj na strane Talianska ako dobrovoľníci v radoch Česko-slovenských legionárov. Pri mestečku Rovereto v krutých bojoch boli na oboch stranách veľké straty na životoch. Dobrovoľníci – legionári mali také veľké počty obetí, že si tam na nich dodnes s úctou spomínajú a v miestnom múzeu vojny majú legionári samostatnú expozíciu.

Pri tejto príležitosti sa natíska myšlienka o nezmyselnosti vojen, o množstve vo vojnách zmarených životov ale aj o obrovských hmotných škodách. Dnes je 102 rokov od skončenia 1. svetovej vojny, ale vojny sa v rôznych častiach sveta s menšími prestávkami a pod rôznymi zámienkami vedú stále. Zámienkou začatia hroznej 2. svetovej vojny, ktorá trvala 6 rokov a priniesla viac obetí a viac skazy, ako tá Prvá, zámienkou bol „životný priestor“ pre nemecký národ. Okrem iného výroba a  predaj zbraní je tak výnosný obchod, že sa ho nedá zastaviť. A tak vojny pokračujú.

Text a foto J.Kayser, I. Kvačkaj+