Ústavný súd SR vydal v roku 2019 svoj nález, kde sa vyjadril, že poberateľ výsluhového dôchodku nemá nárok na započítanie doby služby do celkovej doby poistenia pre priznanie invalidného dôchodku Sociálnou poisťovňou.
V náleze ÚS SR ďalej hovorí, že potreba riešenia problému, ktorého vznik bol v čase prijímania relevantných právnych úprav objektívne predvídateľný, je isto opodstatnená. Je vecou zákonodarcov ako sa vyrovnajú s vecnou stránkou problému.
Ústavný súd SR ďalej konštatuje, že problémy v aplikácii sa prejavili predovšetkým po nadobudnutí účinnosti zákona č.80/2013 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ktorý nadobudol účinnosť 1.5.2012. „Nenápadná“ zmena tohto zákona predĺžila dobu poistenia pre vznik nároku na výsluhový dôchodok o 10 rokov, čím sa presunul aj vek odchodu do výsluhového dôchodku. Na druhej strane sa v §60 ods.2 zákona č.461/2003 Z.z. nezmenil (napriek tomu, že samotný zákon o sociálnom poistení bol novelizovaný takmer 100 krát), žiadna z týchto početných noviel sa podstaty znenia tohto zákona nedotkla.
V prípade takýchto výsluhových dôchodcov potom často nastáva stav, že aj keď vznikne invalidita nemajú šancu dosiahnuť potrebnú dobu civilného poistenia 15 rokov.
Z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR (aj v roku 2020) vyplýva, že tento súd má v prípadoch poberateľov pôvodných výsluhových príspevkov a príspevkov za službu iný právny názor než Sociálna poisťovňa. Podľa názoru NS SR sa nejedná o poberateľov výsluhových dôchodkov a tak majú nárok na zhodnotenie doby služby do celkovej doby poistenia, ak žiadajú Sociálnu poisťovňu o invalidný dôchodok ( alebo sprostredkovane v niektorých  prípadoch pozostalostných dôchodkov).

Autor komentára pôsobí ako odborný konzultant pre Advokátsku kanceláriu JUDr. Július Jánošík v Bratislave.