Vojenský veterán Bratislava kapitána Jána Francisciho
Nekompetentnosť a nezákonnosť MO SR  pri poskytovaní príspevku zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier) profesionálnym vojakom v rokoch 2006-2011.

Nekompetentnosť a nezákonnosť MO SR  pri poskytovaní príspevku zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier) profesionálnym vojakom v rokoch 2006-2011.

 Úroveň a kvalita sociálneho zabezpečenia vojakov (ale aj výsluhových dôchodcov) je odrazom aj profesionality a odbornosti funkcionárov Ministerstva obrany SR. Na pomery vládnuce na MO SR si dovolím poukázať aj na príklade poskytovania príspevku zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie profesionálnym vojakom.

MO SR uzavrelo dňa 28.6.2006 zamestnávateľské zmluvy s viacerými doplnkovými dôchodkovými spoločnosťami, zmluvy podpísal vedúci služobného úradu Ing. Oliver Paradeiser. Ešte že stihol takýto nezištný čin do svojho odchodu, nakoľko dňa 27.7.2006 končil na funkcii. Zmluvy sa týkali aj profesionálnych vojakov,  hoci ich sociálne zabezpečenie je upravené osobitným zákonom č.328/2002 Z.z. , profesionálni vojaci nie sú odborovo-organizovaní a preto nepripadá do úvahy ani kolektívne vyjednávanie v tejto veci a na účel aplikácie zákona č.650/2004 Z.z. profesionálny vojak nie je zamestnanec. Z uvedených dôvodov boli tieto zmluvy uzavreté bez právneho dôvodu. O “kvalite” uzavretých zmúv svedčí aj fakt, že napr. V prípade doplnkovej dôchodcovskej spoločnosti Stabilita bola zmluva uzavretá podľa vtedy už zrušeného zákona č.123/1996 Z.z. o doplnkovom dôchodkovom poistení zamestnancov.

Určite len náhodou “odborníci” na MO SR ani počas 5 rokoch si nevšimli, že nikto zo silových rezortov MV SR, NBÚ, SIS, GR ZVJS a MS SR podliehajúcich osobitnému systému podľa zákona č.328/2002 Z.z. takýto príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie nevypláca.

Keď som sa zaujímal, či pre poskytovanie príspevku bola vydaná na MO SR nejaká interná norma (RMO, Smernica MO SR, Opatrenie MO SR…) dostalo sa mi striktné vysvetlenie, že postačovali uzavreté zmluvy. Podľa mňa aj k uzavretiu zmlúv bolo potrebné nejaké stanovisko odborných funkcionárov, stanovisko právnikov, predbežná finančná kontrola a podobne. Ale to by som veľa chcel asi sa nikto na MO SR neodvážil zakričať “cisár je nahý”.

Takže cca 10.600 profesionálnych vojakov poberalo 5 rokov niečo na čo nemali nárok a škoda na majetku vojenskej správy predstavuje čiastku 12.218.775,42 Euro.

Vyšetrovateľ OR PZ odmietol oznámenie Inšpekcie ministra obrany pre zneužívanie právomoci vedúcim služobného úradu a sťažnosť voči tomu zamietla aj prokurátorka Okresnej prokuratúry. Vyzerá to tak, že sa skutok nestal, nikto nie je zodpovedný, nikto o ničo nevie a nikto si nič nevšimol. Veď ide o “našich” ľudí.

Väčšina z nás pamätníkov sa stretla počas služby s vymáhaním náhrady za straty a chýbajúci materiál, výstrojné súčiastky. U útvarov sa to riešilo prakticky na počkanie a nikto sa s nami nemaznal.

Samozrejme, ak by Ste predpokladali, že 12 miliónová škoda sa bude ihneď riešiť tak sa mýlite. Škodová komisia bola určená rýchlosťou odpovedajúcou pomerom na MO SR až v závere roka 2013. V apríli 2014 škodová komisia zistila, že nič nezistila a konštatovala, že sa nepodarilo dokázať zodpovednosť konkrétnej osoby za škodu a navrhla odpis škody na vrub štátu. V ďalšom konaní sa škodová komisia zhodla v názore, že v júni 2014 sa pohľadávka konečne “úspešne” premlčala a v septembri 2015 komisia opäť navrhla trvalé upustenie od vymáhania pohľadávky štátu. A tým to zhaslo, škoda nie je dodnes doriešená.

Poslanec za SAS Ľ. Galko dňa 26.3.2014 podal interpeláciu na ministra obrany M. Glváča v akom stave je vyšetrovanie a či sú známi vinníci. Minister obrany neskôr odpovedal, že vec sa rieši a preto nemožno určiť vinníkov. Pán minister Glváč klamal, veď už niekoľko mesiacov bol známy záver škodovej komisie, že za škodu nikto nemôže.

Záverom dodávam, že hociktorý funkcionár MO SR teda môže podpísať hocičo aj v rozpore so zákonom a na MO SR nie sú schopní zistiť, kto je za to zodpovedný a predpísať mu to k náhrade. V našom prípade asi len náhodou daný funkcionár už v apríli 2006 “ nezištne” uzavrie zmluvu so sprostredkovateľskou spoločnosťou k realizácii zavedenia príspevkov zamestnávateľa. Je všeobecne známe, že provízie za uzavretie takýchto zmlúv (poistenie, dôchodkové sporenie, doplnkové dôchokové sporenie) v danom roku 2006 dosahovali v priemere 2.500 Sk za “dušičku”. A tesne pred odchodom z funkcie potom uzavrie to, k čomu všetko smeroval. Kruh sa uzavrel. A ešte malú poznámku, daný bývalý funkcionár ešte v roku 2010  figuroval ako nepostrádateľný odborník za Ministerstvo obrany SR v Dozornej rade Nemocnice sv. Michala a. s.

Predstavme si, že takto by sme si opísali desiatky káuz od vzniku MO SR, ale to by sme stratili všetky ilúzie (tí z nás čo ich ešte majú).

Autor komentára pôsobí ako odborný konzultant pre Advokátsku kanceláriu JUDr.  Július Jánošík v Bratislave a text odzrkadľuje jeho názor.

 

 

 

 

 

 

 

 

Aj vy ste Vojenský veterán? Povedzte nám o tom